Už len nejaké MY nás môže zachrániť

Marxizmus je pojem, ktorý je v dnešnej dobe zaťažený mnohými (najmä negatívnymi) konotáciami, no ako pripomínajú eseje Petra Takáča, pod slovom marxizmus možno rozumieť tri úplne rozdielne veci a jeho kniha by sa pokojne mohla volať aj: O čom hovoríme, ak hovoríme o marxizme.

Tým prvým významom je marxizmus ako spoločenská veda, druhým marxizmus ako istá metodológia (istá forma dialektiky) a tretím marxizmus ako reálna politika, pretavená do (neblahej) skutočnosti.

Takáč v súbore svojich esejí jasne a výstižne sumarizuje, že kým marxizmus v prvom významne svojho slova, ako istá koncepcia kultúry, resp. spoločnosti, bol zaujímavým príspevkom do spoločenských vied a mal čo povedať, akonáhle sa transformoval na istú metódu myslenia, ustanovil sa za jediný správny pohľad na svet, od čoho bol už len krok k praktickej aplikácii takéhoto pohľadu (teda komunizmu).

Takáč sa ako filozof zamýšľa nad tým, či autor celkom prvotného marxizmu (samotný K. Marx) nesie nejaký diel zodpovednosti za to, čo sa neskôr z jeho myslenia vyvinulo. Následne na to rozoberá myšlienku, či krach celého grandiózneho marxisticko-komunistického projektu vlastne nespôsobil to, že posledných 40 rokov sa spoločnosť vo všeobecnosti vyhýba veľkým (zasahujúcim viacero vrstiev spoločnosti) emancipačným projektom a myšlienkam, nakoľko ešte stále živá skúsenosť s posledným takýmto experimentom dopadla katastrofálne.

Nemenej zaujímavé je aj Takáčovo bližšie skúmanie alternatívy, ktorá bezprostredne zaujala miesto po predošlom neúspešnom projekte, teda súčasného globálneho kapitalizmu, ktorý autor nijako neidealizuje a bez okolkov popisuje obrovské trhliny v celom, naoko spravodlivo nastavenom, systéme.

Ako trefne poznamenáva, okrem iných vecí liberálna demokracia (previazaná s globálnym kapitalizmom) zvíťazila zrejme preto, že jednoducho nič vizionárske, mesiášske, ani titanské nesľubovala - naopak, nabáda k tomu, nech si je každý sám sebe pánom a stimuluje spoločnosť smerom k individualizmu.

Kým dočista nevydrancujeme túto planétu a neoteplí sa v priemere o 5 stupňov, asi budeme naďalej fungovať práve v tomto spoločenskom nastavení. Či bohužiaľ, alebo našťastie, ukáže čas.