Deset let s Václavem Havlem

Potom, čo sa Zuzana Čaputová rozhodla druhý raz nekandidovať za prezidentku, som si spomenul na knihu, ktorá mi nedávno prišla pod ruku a intuitívne som sa k nej teraz vrátil.

Havel na jednom stretnutí ku koncu svojho prvého volebného obdobia hovoril, že sa cíti byť funkciou unavený a vyhorený a nerád by bol zlým prezidentom, no napriek tomu kandidoval opäť a znova bol zvolený. Chcel som si preto pripomenúť, akým bol človekom a ako ho videlo jeho okolie.

Deset let s Václavem Havlem sú memoáre publicistu, odborníka na etiketu a bývalého Havlovho hovorcu, Ladislava Špačeka, ktorý bol v tejto funkcii v rokoch 1992 až 2003. O váhe a dôležitosti jednak svojho postu, ale aj Havlovej osobnosti, sa presvedčil už deň po inaugurácii, kedy Špačekovi pred polnocou volal akýsi novinár z Los Angeles.

Vypytoval sa ho, aké má prezident Havel názory na vojnu v Barme, na registrované partnerstvá, alebo konflikt na Balkáne. Keď hovor skončil a Špaček išiel zavrieť počítač, tesne pred polnocou zbadal správu HOT NEWS AP! Ešte v ten deň poznal Špačekove (a teda Havlove) názory na dané problémy celý svet.

Havel bol ako človek neuveriteľný pedant a tak, ako nesmel mať jeho prejav jedinú chybu, preklep, slabé miesto alebo neobratnú formuláciu, museli mať všetky predmety v jeho pracovni a na písacom stole presné, nemenné miesto. Raz ho dokonca Špaček nachytal, ako zrovnáva stoličky podľa čiar na koberci.

Kniha obsahuje množstvo zaujímavých príhod, ale aj cenných informácií o tom, aká je bežná denná rutina hlavy štátu. Najmä, jej menej príjemná stránka. Havel roky viedol tichú vojnu s Klausom (alebo opačne) a na jeho zákerné podpásové útoky, napríklad pár minút pre začiatkom nejakej televíznej debaty, si nikdy nezvykol a vždy ho vyviedli z rovnováhy.

Podobne napäté obdobie prežíval Havel potom, čo si za ženu zobral Dagmar Veškrnovú - niekoľko rokov bola pod drobnohľadom bulvárnych médií, kým ju spoločnosť začala konečne akceptovať.

Havel bol naozaj osobnosť, ktorá sa narodí azda raz za sto rokov, mal kľúčový vplyv na vývoj udalostí v Československu a potom v Čechách, pričom jeho jedinou zbraňou bolo slovo.

V podstate len písal a hovoril, čo ale stačilo na to, aby celkom zmenil svet okolo seba.