Bestie

Za posledné roky sme si zvykli z médií počúvať pravidelné správy o tom, aké strasti a nástrahy musia prekonávať migranti buď z Afriky, alebo z Blízkeho východu, plaviaci sa na vratkých člnkoch cez more, alebo putujúci neslávne známou Balkánskou cestou.

Akokoľvek hrozivá a namáhavá je ich cesta, zdá sa, že je stále relatívne bezpečná v porovnaní s tým, čo musia absolvovať Stredoameričania v snahe dostať sa do vytúžených Spojených štátov amerických. Reportér Óscar Martínez s ľuďmi zo Salvádoru, Guatemaly, Hondurasu, či Nikaraguy prešiel časť ich cesty cez Mexiko a výsledkom je svedectvo, ktoré človekom otrasie a z ktorého behá mráz po chrbte.

Istej časti Mexičanov totiž napadlo, že ak davy Stredoameričanov bez dokladov denne prúdia okolo mexických rančov a cez mexické džungle v snahe vyhnúť sa úradom, potom kontaktovať úrady bude to posledné, čo by im pri prepadnutí, bitke, znásilnení, či vražde ich spolupútnikov napadlo. Situáciu komplikuje aj fakt, že ak aj skorumpovaná polícia napokon niekoho dolapí, svedkovia nemajú čas čakať na niekoľkomesačný súdny proces a pokračujú ďalej do USA. Tým pádom sa nebezpeční zločinci dostávajú naspäť na slobodu.

Martínez v knihe sleduje viacero utečeneckých osudov, pričom je zaujímavé, že väčšina z nich nie sú ekonomickí migranti. Napr. bratia Alfarovci museli zo svojej krajiny utiecť preto, lebo ich matka bola zastrelená a potom, čo sa snažili zistiť, prečo musela zomrieť, im niekoľkokrát bolo naznačené, že ich čoskoro stihne rovnaký osud. Iný muž, José, uniká spolu so svojím bratom Marlonom pred výpalníkmi, ktorí terorizovali ich pekáreň. José napokon nešťastne umiera po kolesami vlaku nazvanom Beštia, keď od únavy spadne z jeho strechy na koľajnice.

Práve príbehy z nočných nájazdov migrantov na nákladné vlaky, ktoré predstavujú bezplatnú, ale extrémne nebezpečnú cestu k americkým hraniciam, jednak kvôli pravidelným prepadnutiam, no hlavne kvôli fatálnym nehodám, ktoré sa na nich stávajú, pôsobia tak šialene, že je ťažké uveriť, koľkí migranti ich niekedy aj opakovane podstupujú. Martínez sám strávil niekoľko desiatok hodín na streche týchto vlakov a tak máme svedectvo o týchto horových cestách priamo z prvej ruky.

Inou kapitolou sú mexické nevestince, kde ale nepracujú Mexičanky, ale množstvo žien, ktoré sa po ceste do USA cez Mexiko „stratili“, alebo boli pod nátlakom a bez peňazí donútené vykonávať prostitúciu ako jediný spôsob, ako si zarobiť na ďalšiu cestu smerom na sever.

Samotný Martínez mohol po ceste mnohokrát zahynúť a jeho reportáž je jeden obdivuhodný prejav odvahy a nesmiernej solidarity s ľuďmi, na ktorých nikomu nezáleží. A okrem toho nám knihy ako táto jasne a na rovinu hovoria, aké luxusné životy môžeme viesť len vďaka tomu, že sme sa, náhodou, správne narodili.