Jak přežít konec civilizace aneb...

Existuje isté hnutie a istý druh literatúry, ktorému sa zásadne vyhýbam - ide o tzv. prepperov, teda ľudí, ktorí žijú v neustálej pohotovosti pred príchodom apokalypsy, jadrového výbuchu, totálneho blackoutu, alebo občianskej vojny. Ich filozofiou je, že na rozdiel od väčšiny hlúpej populácie práve oni prekukli, že koniec sveta je za rohom a väčšinu svojej energie, času, peňazí a myšlienok venujú zhromažďovaniu zásob a príprave na sebestačné prežitie.

Kniha Jak přežít konec civilizace aneb Cesta k soběstačnosti, je, našťastie, presným opakom týchto paranoidných filozofií a nesie sa v presne opačnom duchu. Je to prekvapivo veľmi vtipná, veľmi praktická a dobre štrukturovaná pútavá príručka, ktorá nehlása koniec sveta, ale poskytuje súbor cenných rád, tipov a trikov, ako fungovať bez elektriny, zhotoviť si vlastnú piecku, prefiltrovať vodu, vyrobiť si vlastnoručne hydroxid sodný, alebo obyčajné mydlo.

Hoci je úvod do knihy koncipovaný tak, že autorka nás nabáda predstaviť si pomyselný kolaps civilizácie a následne nás prevádza množstvom praktických detailov, ktoré sa nám môžu hodiť, omnoho viac ide práve o návod k väčšej sebestačnosti, bez ohľadu na to, či nejaký kolaps nastane, alebo nie.

Magdalena Vožická v úvode píše, že ide už o tretie vydanie jej knihy, ktoré ešte viac nabralo na aktuálnosti kvôli nedávno skončenej pandémii a ešte stále prebiehajúcej vojny na Ukrajine (preto do knihy pribudla kapitola, ako prežiť prípadný blackout).

Okrem toho aj kniha obsahuje aj skoro 70 strán receptov (ako si vyrobiť brezové víno, škrob, alebo plnené slimáky), ale najmä množstvo vtipných a ironických poznámok, ktoré dokazujú, že autorka má nad celou filozofiou možného kolapsu civilizácie patričný nadhľad.

„K nezaplacení budou jízdní kola. Nějakou dobu, než zbohatnete, třeba pečením perníčků, a pořídíte si koně, bude kolo jediný dopravní prostředek.“

„Ani mobil nebudeme potřebovat, ale vyhazovat jej nemusíme. Nabitý nám může třeba přehrávat naše oblíbené písničky, zatímco my budeme klečet u potoka a drbat prádlo.“

„Pokud civilizace skončila vinou zemětřesení, nejprve uklidíme nádobí vypadané z polic a pak si nalijeme pořádného frťana něčeho silného, protože po pádu civilizace si zasloužíme něco na uklidnění.“ ...

Napokon to zrejme aj s tou apokalypsou nebude také tragické, ak si zachováme nadhľad a, ako píše autorka, nezabudneme si pribaliť jej knižku.