Krize pravdy

Pravda ako filozofický pojem, ale aj pojem, ktorým operujú politici, alebo ľudia na celom svete pri akejkoľvek výmene názorov, je používaný extrémne často, no samotný význam tohto pojmu chápe každý jeden človek trochu odlišne.

Na pravdu sa v ikonickej biblickej scéne pýta aj Pilát Ježiša. Čo je pravda? Dokonca ani tu nie je jasné, na čo presne sa Pilát pýta, pretože nepoznáme jeho intonáciu (čo je pravda ako pojem, alebo, ktorá z dvoch verzií príbehu je pravdivá, alebo: pravda? to je nič, je bezcenná, nezáleží na nej).

Nemecký filozof Peter Trawny sa na pojem pravdy rozhodol pozrieť detailnejšie a výsledkom je zameraním filozofická, no čitateľsky veľmi prístupná kniha Krize pravdy. Trawny hneď na úvod prizvukuje, že si je vedomý dnešnej doby sociálnych médií, fake news a konšpiračných teórií, ale zároveň kladie svojím spôsobom upokojujúcu otázku - a kedy sa vlastne o pravde nepochybovalo?

Ako v knihe píše, pomyselný zlatý vek, kedy by ľudia neproblematizovali nielen jednotlivé pravdy, ale aj pravdu samotnú, jednoducho neexistoval. Kríza pravdy je podľa Trawneho zároveň aj pravdou krízy

• inými slovami, každá kríza nám odhaľuje

pravdu o nejakej záležitosti. V tomto konkrétnom prípade o pravde samotnej. Ak by totiž pravda bola len jedna, žiadna kríza pravdy by nemohla nastať.

V jednotlivých kapitolách autor tematizuje pojem pravdy z rôznych uhlov pohľadu a tiež vysvetľuje rozdiel medzi pojmami fakt, pravda a skutočnosť. Keď pre 3300 rokmi zomrel Tutanchamon na chudokrvnosť, išlo o fakt. Ale faktom tiež je, že ani on, ani jeho súčasníci túto chorobu ešte nepoznali. Hoci bol tento fakt pre faraóna nedostupný,
prestúpil do jeho skutočnosti a života a napokon bol aj smrtiaci.

Trawny v knihe zaujímavo ponúka rôzne príklady a citáty z histórie, ktoré ukazujú, že s pravdou je to omnoho komplikovanejšie, ako by sa nám mohlo zdať. Napríklad cituje Aristotela, ktorý tvrdil, že všetci ľudia od prirodzenosti túžia po poznaní. Lenže ak by Aristoteles videl predvolebné prieskumy na Slovensku, musel by svoje tvrdenie značne korigovať.

Ďalším príkladom je Hobbesov Leviatan: „Suverén nesie v štáte zodpovednosť za sociálny zmier. A keďže väčšina občanov si praje najmä mier, potom je suverén zodpovedný za cenzúru náuk, ba aj informácií, ktoré tento zmier ohrozujú. Suverén, ktorý by túto zodpovednosť neplnil, je zlý.“ V tomto si môžu spolu s Hobbesom podať ruky všetci v rade od Putina, cez slovenských fašistov, až po Fica s Blahom.

Trawny sa bližšie pozrel aj na Nietzscheho, ktorý tvrdil, že fakty neexistujú, len rôzne interpretácie. Autor sa teda pýta, či hodlal Nietzsche pochybovať aj o existencii dedinky Sils Maria, kde zvykol tráviť leto. Pri bližšom skúmaní sa ukazuje, že Nietzsche to chápe tak, že neexistujú žiadne fakty oprostené od interpretácie. Teda, žiaden fakt neznamená pre všetkých to isté.

V tom možno nájsť istú úľavu, lebo je to čiastočná odpoveď na otázku, ako je možné, že tretina Slovákov nepovažuje Rusko za agresora vojny na Ukrajine. Jednoducho len inak interpretujú fakty.

Krize pravdy ponúka množstvo podnetov na zamyslenie nad tým, čo vlastne pod pojmom pravda chápeme, pričom si nenárokuje žiadnu definitívnu odpoveď - len kladie dobré otázky a ponúka príklady toho, že o pravdu sa bojovalo neustále.