Moderná utópia

H.G.Wellsa netreba nijako zvlášť predstavovať, no jeho Moderná Utópia vychádza v slovenčine po prvý raz (v češtine vyšla už dávno).

Ide o kombináciu románu a traktátu, pričom dej ani zďaleka nie je taký podstatný, ako samotné konkrétne utopické opisy rozprávača príbehu, stelesneného takzvaným Hlasom. Wells hneď v úvode píše, že si Hlas rozprávača nemáme zamieňať s ním samotným, no je ťažké ich od seba mentálne oddeliť.

Tento Hlas sa spolu s istým Botanikom dostanú cez istý alpský priesmyk akousi časopriestorovo skratkou na planétu blízko hviezdy Sírius, ktorá vyzerá identicky, ako tá naša, no jej obyvatelia predstavujú našu lepšiu verziu, presnejšie, dokonalejšiu kópiu. Wells tu teda celkom priekopnícky rozvíja predstavu paralelného vesmíru, kde naše dokonalé Ja robí len správne rozhodnutia.

O vládu na planéte sa stará šľachtický rád samurajov a v jej alternatívnej histórii sa napríklad Kristovi podarilo uniknúť ukrižovaniu.

Celkovo je kniha zaujímavá tým, že môžeme zistiť, ako si utopickú spoločnosť predstavoval začiatkom 20. storočia viktoriánsky spisovateľ a najmä slávny vizionár (Wells napr. len s drobnou časovou odchýlkou predpovedal vývoj atómovej bomby).

Wells otvorene v diele spomína aj iné známe utópie (napr. Morea a Bacona), no jeho Moderná Utópia má svoje vlastné špecifiká, pravidlá a usporiadanie fiktívnej, utopickej spoločnosti.

Vegetariánsto vytlačilo konzumáciu mäsa, celá planéta hovorí jedným jazykom, manželstvá bez detí môžu fungovať len istý obmedzený čas, no pôrodnosť je na druhej strane regulovaná. V oblastiach, kde prebieha ťažba vzácnych kovov, nie sú obydlia a pri plánovaní miest sa myslí na budovanie cyklotrás (toto nie je vo väčšine slovenských miest realitou ani 120 rokov od prvého vydania Modernej Utópie).

Zaujímavý koncept prináša Wells v súvislosti s menou - namiesto peňazí existujú tzv. energetické poukážky, nakoľko všetky prírodné produkty sú príliš vzácne na to, aby ich mali ľudia len tak ľubovoľne v súkromnom vlastníctve. Kontroverzný je napríklad nápad, že osoby spoločensky nepohodlné budú mať pre seba vyhradené tzv. exilové ostrovy, pričom okrem zlodejov a šialencov tam patria aj ľudia, ktorí by náhodou vyznávali iný systém, ako ten, čo panuje v Utópii. Od takejto predstavy je len krok ku gulagom.

Hoci je trest smrti zakázaný, nie je dovolené, aby postihnutí ľudia mali deti - čo už je pomerne jasná výzva na eugeniku.

Celkovo je teda kniha zaujímavým exkurzom do utopického myslenia Angličana spred 120 rokov, s mnohými nápadmi, ktoré by stáli za vyskúšanie a mnohými, ktoré história už, na osobné nešťastie mnohých ľudí, verifikovala ako bludné.

Veď, keď už utópia, tak poriadna.