Spin diktátori

Typický diktátor starého strihu, teda 20. storočia, má na svedomí milióny, alebo aspoň tisíce obetí, stráži priepustnosť svojich hraníc, má pod dokonalou kontrolou tlač a jeho cenzori kontrolujú všetky médiá, má k dispozícii brutálnu tajnú políciu a otvorene dáva najavo teror, ktorým zastrašuje svoj ľud.

Výborná kniha S. Gurijeva a D. Treismana pod názvom Spin Diktátori prináša detailnú analýzu nového typu diktátorov 21. storočia. Autori zvolili trefné pomenovanie ako narážku na marketingových spin doktorov, ktorí ako poradcovia alebo hovorcovia svojich politikov šikovne manipulujú a „krútia“ (nepriamy preklad slova spin) verejnou mienkou.

Kľúčovým rozdielom medzi starým a novým typom je, že nový diktátori už primárne svoj ľud nezastrašujú, ale ako dominantný nástroj využívajú klam. Záleží im na ich popularite a jej autentickosti, lebo vďaka nej sa nemusia uchyľovať k represiám.

Musia teda vytvárať zdanie prosperity, alebo, ak sa štátu naozaj darí (napr. Putinovo Rusko v čase ropného vrcholu) všetky zásluhy za rast pripisovať sebe. Čo sa týka cenzúry médií, tá nie je nevyhnutná - stačí médiá podplatiť, alebo si kúpiť ich majiteľov a následne sa budú, v snahe zachovať si príjmy, autocenzurovať samé (viď Orbánovo súčasné Maďarsko).

Slovník násilia, strachu a hrozieb je takisto minulosťou, pretože moderní diktátori chcú radšej pôsobiť ako kompetentní profesionáli, ktorí v prípade, že sa krajina dostane do problémov, nájdu ich pôvod buď vo vonkajších okolnostiach, alebo nepriateľoch.

Klam, manipulácia a zdanie zachovávania funkčnej demokracie je jadrom snahy týchto moderných autokratov. Nie je nutné inscenovať súdne procesy, či verejné popravy, ako kedysi v Sovietskom zväze, či Afrike. Stačí na prokuratúru, súdy a políciu dosadiť lojálnych ľudí a tí potom v prípade, že sa nepohodlné osoby dostanú pred súd, budú predstierať zákonný proces.

Autori knihy nás postupne zoznamujú s rôznymi technikami spin diktátorstva a ich predstaviteľmi, okrem Putina a Orbána aj s Fujimorim, Chávezom, Nazarbajevov, či Lee Kuan Yewom. Okrem toho ponúkajú aj svoj vlastný pohľad na to, ako by mal Západ na takýto typ politiky reagovať.

Nám na Slovensku ostáva len dúfať, že po 30. septembri nebudeme lekcie z Gurijevovej a Treismanovej knihy potrebovať.