Tajemná růže

Yeatsova Tajemná růže je súborom krátkych poviedok z čias starého Írska, teda z obdobia kráľov a kráľovien, mýtov, legiend, kliatieb, čarov a mágie. Presný letopočet či storočie sa v knihe nikde neuvádza, čo je len dobre, pretože o to viac je naša fantázia nútená dotvárať si okolitý kontext a nezaťažovať sa príliš historickými okolnosťami.

Príbehy v knihe sú doslova príbehmi v najvlastnejšom zmysle tohoto slova. Ide o útvary, pri ktorých nemá zmysel skúmať ich faktickosť, vierohodnosť a ukotvenie v našej pozemskej realite. Jediné, čo je podstatné, je pocítiť dotyk iného sveta, sveta zahaleného istým mystériom, ktorý hrá podľa vlastných pravidiel.

V tomto zmysle možno o Yeatsových príbehoch hovoriť ako o mysterióznych, ak máme na mysli nie nevyhnutne hororový žáner, ale opísanie sveta a reality, ktorá je nášmu dnešnému modernému mysleniu na míle vzdialená, no pár storočí naspäť, v inom časopriestore, dávala vtedajším Írom a Írkam perfektný zmysel.

V našej literatúre nemáme nič, čo by sme k príbehom v Tajemné růži mohli prirovnať, pretože akokoľvek sú Dobšinského, Horákove, či Habovštiakove povesti pekné, chýba im dlhodobá konzistentnosť a významová hĺbka symbolov, akú nájdeme u Yeatsa. Zrejmým dôvodom je najmä to, že írska história je jednoducho dlhšia než slovenská a Írsko je ostrov, zatiaľ čo naše historické (vnútro)zemie bolo križovatkou rôznych kultúr a vplyvov.

Hoci sú príbehy v knihe krátke, treba sa naladiť na špecifickú poetiku mystiky a mágie a text sa čitateľovi neotvorí hneď na prvý pokus. Niektoré obrazy, pokiaľ si dodatočne nedoštudujeme írsku mytológiu, sa nám nemusia odomknúť vôbec, čo ale v princípe nemusí vadiť, pokiaľ napriek tomu pocítime emóciu tajomna a istej podriadenosti silám a pravidlám, ktoré nevieme odmerať, vidieť, či skrotiť.

Napokon, ako je uvedené na prebale knihy: Je tragickým omylem věřících vědy, že odmítají a popírají tajemství. Jsou kouzla, je neznámý svět za oponou zaslepení i v tomto životě na zemi.

Jsou záhady, a tma zastírá věci skutečné... byť skryté.