Právne hrdinstvá

Literatúra zaoberajúca sa právom, jeho dejinami a výkladom zvykne zaujímať len úzku skupinu ľudí s právnym vzdelaním, nakoľko takto zamerané knihy zvyknú byť písané komplikovaným jazykom a ak človek nie je dostatočne dobre zorientovaný v danej problematike, môže sa v nich ľahko stratiť.

Kniha nórskeho profesora práva H.P. Gravera Právne hrdinstvá predstavuje výnimku a okrem toho, že by si ju takmer povinne mali prečítať všetci študenti a študentky práva, môže poskytnúť istú nádej tým ľuďom, ktorí nad spravodlivosťou súdov, špeciálne na Slovensku, zlomili palicu.

Jadrom knihy je 12 príbehov odvážnych sudcov, sudkýň, ale aj advokátov a úradníkov z celého sveta a z rôznych období, ktorí sa vzopreli dobovému výkladu práva, aj väčšine spoločnosti a rozhodli sa, v mene zachovania spravodlivosti a vlastnej morálnosti, buď ignorovať zlovoľne schválené zákony, alebo, v iných prípadoch, zákon práveže dôsledne dodržať, hoci spoločenský tlak velil presný opak.

Nórsky sudca Schonnebol bol napríklad prvý, kto v sa v 17.storočí postavil proti absurdným obvineniam žien z čarodejníctva. Vzoprel sa dovtedy zaužívanej praxi, že na odsúdenie obvinenej upálením stačili výpovede iných svedkov. Schonnebol mnohé ženy oslobodil jednoducho preto, lebo v daných procesoch neexistovali žiadne dôkazy a aj vďaka nemu sa neskôr takéto procesy uz neopakovali.

Iným prípadom je Lothar Kreyssig, ktorý po nástupe Hitlera k moci otvorene vystúpil voči nariadeniu odvádzať mentálne ťažko postihnutých ľudí do špeciálnych ústavov, kde boli neskôr usmrcovaní. Kreyssig, ktorý mal na tieto presuny dohliadať, radšej rezignoval a na jeho šťastie neskončil pred gestapom, ani v tábore. Dokonca mu priznali dôchodok v plnej výške.

J.E.Horton zasa v prípade obvinenia deviatich černochov zo znásilnenia, ktoré bolo zjavne vymyslené, zaplatil za svoju sudcovskú odvahu kariérou, lebo ho už potom opätovne nezvolili za sudcu. Nemeckého advokáta H.G.Calmeyera, ktorý počas vojny zachránil vďaka falošným výnimkám viac ľudí ako Oskar Schindler, zase do konca života trápili výčitky svedomia, že ich nezachránil viac a že bol súčasťou deportačnej mašinérie.

V Graverovej knihe síce chýba príklad zo Slovenska (hoci je tam kapitola o Poľsku), no ním uvedené príklady jasne dokazujú, že aj na Slovensku by sa sudcovia mohli vzoprieť niektorým absurdným zákonom, ak by, samozrejme, pozbierali odvahu. Jedným príkladom za všetky sú šialené marihuanové tresty, ktoré často prevyšujú tresty aj za násilné trestné činy.

Ísť proti dikcii zákona je síce krátkodobo nepohodlné, ale ísť proti vlastnému svedomiu a elementárnemu rozumu je z dlhodobého hľadiska smrtiace. Jednak pre všetkých zúčastnených, ale najmä pre vieru v spravodlivosť.

Ako ukazuje aj táto kniha, niekedy totiž pojmy zákon a spravodlivosť neznamenajú tú istú vec.