Budúcnosť geografie
232 strán | SK | pevná | 9788082421869
Tim Marshall je známy najmä vďaka knihe V zajatí geografie, ktorej leitmotívom je, že konanie väčšiny štátov na svete je podmienené ich geografickými špecifikami a tie sa príliš nemenia (pravda, ak sa len tak nerozhodnete anektovať, povedzme, celú Ukrajinu).
Lenže Zem je už stokrát z každej strany preskúmaná a jej zdroje sú obmedzené. No tie vesmírne nemajú hraníc. Najvyspelejšie ekonomiky a pár najbohatších súkromníkov si už dnes kladie otázky, ktoré lokality vo vesmíre majú najväčší ekonomický potenciál, kde hľadať vodu a minerály, či ktorú planétu by bolo, teoreticky, najvhodnejšie kolonizovať (tu Marshall poznamenáva, že vzhľadom na to, ako prebiehali všetky pozemské kolonizácie, možno ani k vesmíru nebudeme o nič ohľaduplnejší).
Ako ďalej píše, priestorov, ktoré vo vesmíre možno obsadiť, je nekonečne veľa, ale z logických dôvodov sa oči vesmírnych hráčov budú upierať najmä na Mesiac. Ten, kto ho dobyje prvý, môže zabrať jeho najlukratívnejšie územia. Podľa niektorých údajov je na každom póle Mesiaca 10 miliárd ton ľadu, ktorý postupne elektrinou možno premieňať na vodu.
Omnoho zaujímavejší prvok je ale tzv. hélium-3, ktoré možno teoreticky využiť na jadrovú fúziu. Na Zemi je ho zúfalo málo, no keďže Mesiac nemá atmosféru, vďaka slnečným vetrom ho môžu byť v jeho povrchu milióny ton. Ktokoľvek, kto by vynašiel technológiu na jeho zachytenie, by mohol výrazne zmeniť osud celého ľudstva.
Ak by sme aj nechali Mesiac tak a sústredili sa len na našu obežnú dráhu, musíme vymyslieť, ako zosúladiť 40-tisíc satelitov, ktoré chce vypustiť SpaceX s ostatnými, ktoré tam chcú vypustiť iné firmy a s tými, ktoré tam už sú. Navyše, USA, Čína, aj Rusko ukázali, ako ľahko vedia zlikvidovať satelity na obežnej dráhe. Ak by zahájili vesmírne ostreľovanie, naruší to systém GPS a tým aj ekonomiku a prepravu tovarov, ktorá je od satelitov bytostne závislá. (o množstve vesmírneho odpadu a desiatkach tisícov úlomkov ani nehovoriac).
Ako Marshall teda sumarizuje, vesmírne preteky nám síce priniesli pokrok v telekomunikačnej, či solárnej technológii, žiaruvzdorné oblečenie, laptopy, bezdrôtové slúchadlá, či LED svetlá, ale stále to môžu byť bezvýznamné veci v porovnaní s tým, aké bohatstvo, ale aj nešťastie, nám môže priniesť svetový zápas o zdroje z vesmíru.
Víťazom toho zápasu by totiž nemala byť žiadna krajina, ale ľudstvo ako také.