Nie je čo závidieť

Ak by sme si mali vytvoriť pomyselný rebríček miest, kde by sme sa nikdy nechceli narodiť, Severná Kórea by bola s určitosťou v prvej desiatke. To, čo už desiatky rokov musia znášať tamojší obyvatelia, sa nedá nazvať inak, ako premárnenými životmi.

Ujguri v susednej Číne síce čelia nevídanej digitálnej kontrole a represiám, sú internovaní do prevýchovných táborov a ponižovaní, no existuje pre nich nádej, že sa odtiaľ môžu dostať a ešte pred pár rokmi takému útlaku nečelili (čo dáva nádej, že sa to v budúcnosti možno opäť zmení k lepšiemu).

Lenže Severokórejci sú v pasci dystopických fantázií svojich Kimov už sedemdesiat rokov. Proti tomuto číslu je aj našich 40 rokov jemnej totality relatívne málo a aj tvrdší albánsky režim vydržal „len“ 45 rokov.

Kniha novinárky Barbary Demick má úplne príhodný názov, pretože život týchto ľudí je naozaj nezávideniahodný. Demick pôsobila ako novinárka v Južnej Kórei a stretávala sa s ľuďmi, ktorým sa nejakým zázrakom podarilo uniknúť zo severnej časti. Podľa ich svedectiev je Severná Kórea krajinou extrémnej príjmovej nerovnosti, skoro totálnej kontroly životov svojich občanov, nemožnosti akýmkoľvek spôsobom prejaviť kritický názor na svojho vodcu, krajinou strachu a neznesiteľnej pretvárky a izolovanou oblasťou, z ktorej je skoro nemožné uniknúť.

Severokórejci sú od mala indoktrinovaní povinnou láskou voči svojmu vodcovi a krajine, presviedčaní, že celý svet sa má zle a jedine u nich je blahobyt a že akýkoľvek nedostatok, hlad, utrpenie, alebo príkorie je súčasťou dobrého Kimovho plánu.

Vo svete je mnoho miest, kde ľudia rôznymi spôsobmi trpia, no Severná Kórea vyvracia aj tú povestnú istotu, že nemôžete klamať všetkých ľudí a klamať ich po celý čas. Hoci sa Demick niektorí prebehlíci priznali, že v istej fáze svoj lživý režim prekukli, po určitý vek prakticky všetci Severokórejci úplne veria domácej propagande, lebo žiaden iný druh informácií proste nemajú.

Kniha Nie je čo závidieť už raz v našich končinách vyšla, no išlo o preklad do češtiny. Vďaka slovenskej verzii a vydavateľskej značke Absynt sa tak tunajšie povedomie o skľučujúcich životných pomeroch Severokórejčanov môže zvýšiť. Nedokážeme im síce veľmi pomôcť, ale nemali by sme na nich zabúdať a aspoň na diaľku im držať palce, aby nejakým zázrakom ich útlak povolil.