Kráľovstvo

V našom svete existuje nieľko záhad, ktoré sú predmetom vášnivých debát, ostrých sporov a nikdy nekončiacich polemík. Okrem toho, či naozaj existujú mimozemšťania, či máme, alebo nemáme dušu a či sa podarí jedného dňa dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, zaberá jedna záhada celkom prominentné miesto: ako je možné, že jedna malá židovská sekta, založená negramotnými rybármi, ktorých spájala čudná viera, na ktorú by nikto nestavil ani sestercius, za necelé tri storočia pohltila Rímsku ríšu zvnútra a navzdory všetkému pretrvala až do dnešných dní?

Presne takúto otázku vznáša vo svojej strhujúcej knihe Emmanuel Carrere, jeden z najlepších súčasných francúzskych spisovateľov. Jeho kniha Kráľovstvo je jedna neuveriteľná jazda, ale oplatí sa na ňu vydať - budete sa pýtať, baviť, hľadať, strácať a nachádzať zároveň.

Carrere úvod knihy venuje tomu, ako si v 90-tych rokoch, ako ateista, zaumienil zistiť viac o kresťanoch, aby sa nakoniec na niekoľko rokov jedným z horlivých kresťanov sám stal a ako potom, bolestivo a postupne, túto vieru opäť opustil. V priebehu svojho „kresťanského“ obdobia si viedol podrobné zápisky, ktoré v knihe podrobuje dojemnej, no tvrdej reflexii, aby potom jadro a väčšinu priestoru venoval čomusi, čo je historickou štúdiou, detektívkou, teologickou dišputou a bravúrnou esejou zároveň.

Autor nás totiž vezme do obdobia tesne po smrti Krista a sleduje osudy Pavla, Lukáša a ďalších aktérov známych z Nového Zákona, aby podmanivým spôsobom vyrozprával príbeh prvých kresťanov po Kristovi a mimoriadne nepravdepodobný spôsob, ako sa napokon toto náboženstvo udržalo pri živote.

Carrere konštantne kladie otázky, komentuje dej a historické fakty, potom chvíľami ako rozprávač mizne a ocitáme sa v historickom románe, aby sme sa z neho na inom mieste vynorili a sledovali autorov prúd polemík a nejasností, ktoré mu tento príbeh podsúva.

Zároveň je niekedy až šokujúco úprimný, najmä v pasážach týkajúcich sa jeho nerestí a pochybností o sebe samom, permanentne sa nás aj seba spytuje, či jeho viera a viera Jána, Pavla a Lukáša nie je iba obyčajná autosugescia a či je normálne, aby niekto popieral zjavnú realitu a kus oblátky považoval za telo a všetko životné príkorie za Božiu skúšku, ktorá len svedčí o Božej veľkosti.

Kniha Kráľovstvo je, z literárneho hľadiska, majstrovským kúskom a autorova veľkosť spočíva okrem brilantnosti jeho syntetického uvažovania aj v tom, že otvorene priznáva, že netuší, či je Kristovo božstvo faktom, alebo mýtom a napokon je posledným slovom tejto takmer 500-stranovej(!) knihy odzbrojujúce: neviem.