Ohromný svet

Svet zvieracích zmyslov a jeho skúmanie je v čomsi podobné skúmaniu vesmíru stále modernejšími teleskopmi. Čím lepšiu techniku máme, tým hlbšie a ďalej vidíme a tým viac súvislostí sa nám vyjaví, ale zároveň geometrickým radom vzrastá množstvo nových otáznikov a nových pochybností.

Kniha Ohromný svet biológa Eda Yonga je jednou vzrušujúcou prechádzkou po zmyslovom svete rôznych zvierat, rozdelená na kapitoly zaoberajúce sa okrem ľuďom známych piatich zmyslov aj vibráciami, prúdením, infra a ultrazvukom, citlivosťou na elektrické polia a tiež schopnosťou magnetickej orientácie.

Mravce marabunta majú výnimočný čuch, no môže ich stáť aj život, ak sa ich feromónové cesty zacyklia a ony sa upochodujú na smrť v nekonečnej špirále. Chytľan obrovitý má zasa najväčšie a najcitlivejšie oči na svete, ktoré sú mu úplne nanič s výnimkou jednej jedinej veci: v podmorskej hĺbke 500 metrov a viac vďaka nim vidí bioluminescenčné odrazy vorvaňa tuponosého, svojho jediného predátora.

Väčšina ľudí pravdepodobne nevie o tom, že väčšina vtákov sú tetrachromatici: narozdiel od ľudí vnímajú až štyri základné farby a vďaka ich rôznym kombináciám zrejme vidia svet v úplne inej farebnej dimenzii, než si dokážeme predstaviť.

Chrobáky menom krasce sú výnimočné svojou schopnosťou detegovať teplo na obrovské vzdialenosti. Ich cieľom je vycítiť najbližší lesný požiar a naklásť v jeho blízkosti vajíčka. V prostredí spáleného dreva a dymu sú totiž dokonale chránené pred predátormi a navyše sa už ako drevokazné larvy môžu hostiť na poškodených stromoch, ktoré sa vinou požiaru už nevládzu brániť.

O sovách panuje bežná predstava, že majú výborný zrak, no v skutočnosti sú ich nočné nálety a úspešné lovy možné najmä vďaka špičkovému sluchu. Pokusy dokázali, že sovy dokážu uloviť myš aj v absolútnej tme. Inými majstrami sluchu sú vráskavce ozrutné, ktoré dokážu počuť svoje vzájomné volania na diaľku až 2400 kilometrov.

Yongova kniha je plná takýchto ohromných príkladov a veľkým plusom knihy je zápal, nadšenie a rešpekt, s akým Young hovorí o zvieracej ríši.

Ako sám uvádza, sú to najmä naše antropocentrické predstavy, ktoré nám bránia plne pochopiť a doceniť, akým veľmi rozdielnym a prekvapivým spôsobom môžu vnímať rôzne živočíchy jeden a ten istý svet, v ktorom všetci žijeme.