Desaťkrát Gulag
288 strán | Sk | pevná | 9788097322540
Historických dokumentov, kníh, memoárov a rešerší o Gulagoch je v knižniciach a na internete veľké množstvo. Trochu inak je to ale v prípade, ak chceme čosi zistiť priamo o konkrétnych Slovákoch a Slovenkách, ktorí tam boli po 2. sv. vojne deportovaní.
V tejto oblasti urobil spisovateľ a publicista P. Juščák nesmierne záslužnú prácu, nakoľko sa dlhé roky stretával s preživšími týchto deportácií a zaznamenával ich spomienky. Výsledkom je kniha Desaťkrát Gulag a je to tristné, ale dôležité čítanie.
Irenu Kavaschovú NKVD obvinilo zo spolupráce s fašistami napriek tomu, že mala potvrdenie o pomoci partizánom a že bola v 5. mesiaci tehotenstva, čo NKVD považovalo za krycí manéver (!). Poslali ju na Kolymu, kde cestou potratila a musela pracovať v povrchovej bani. Napokon tam znova otehotnela a aj tam porodila - jej syn mal pri narodení necelý kilogram.
Osud Cecílie Kováčovej bol ešte neuveriteľnejší - ako Židovku ju najprv prvým slovenským transportom z Popradu deportovali do Auschwitzu. Keď ich oslobodili Rusi, Cecília pri výsluchu uviedla, že nevie po rusky, iba slovensky, maďarsky a nemecky. Tým bola označená za špiónku a deportovaná na Vorkutu. V lágri strávila 10 rokov, no napokon sa vrátila a zvyšok života prežila v Košiciach.
Mladý Laco Šándor bol zasa odvlečený do Záporožia, odkiaľ sa pokúsil o odvážny útek. Jeho cesta trvala desať mesiacov a je plná toľkých divokých situácií, od náhodných kontrol, cez opakované zatknutia, až po pomoc dobrých ľudí, že by sa jeho útek oplatilo sfilmovať. Šándor dvakrát omylom nastúpil na zlý vlak, ktorý ho viezol späť na východ a musel mať nesmiernu motiváciu nedať sa za žiadnu cenu deportovať naspäť.
Juščák si uvedomoval časové súvislosti a systematicky sa téme posledných 20 rokov venoval, lebo to bolo posledné obdobie, kedy ešte s pamätníkmi bolo možné hovoriť, vzhľadom na ich vek.
Jeho kniha je trpkým dôkazom, že Sovieti na našom území nevykonali naozajstné oslobodenie, ale vymenili predošlý represívny režim za ten svoj a podľa toho sa aj správali. Kavaschová, Kováčová a Šándor by vedeli rozprávať.