Listy z pevniny

Listy z pevniny sú útlym, no milým literárnym prekvapením. Ich podstatou je rozhovor, alebo korešpondencia rozprávačky s kalendárnym rokom. Podľa zmienok o vojne sa dá ľahko vydedukovať, že ide o rok 2022.

Je to originálny nápad a osobne som sa s ním ešte nestretol, ale vďaka tomu, že autorka priamo kladie otázky, robí výčitky, žaluje sa, alebo spovedá povedzme február, august, alebo november, získavajú jej slová a myšlienky nezvyčajnú hĺbku a pútajú našu pozornosť.

Ide síce len o jednostranný rozhovor a odpoveď januára na to, čo si myslí o tom, že kvôli svojim krátkym dňom pôsobí ako začiatok konca, sa síce nedozvieme, ale neprekáža to, pretože kalendárne mesiace s nami dokážu komunikovať všelijako, nielen slovami.

Taký apríl trpí výkyvmi nálad, ale prináša prvé plody zeme, aj omamné vône a farby. O to viac máj, ktorý je štedrý a obdarí nás rozkvitnutou bazou, či lipou. Gabriela Kisová, ktorá knihu napísala, aj ilustrovala, sa mája pýta, ako nakresliť vôňu orgovánu. To sa síce nedozvieme, no Kisová, ako výtvarníčka, knihu vyplnila podmanivými tuhovými ilustráciami, ktoré majú atmosféru samé o sebe a sú s jej monológom v citlivej symbióze.

Rok 2022 bol naozaj zvláštnym rokom, pretože pandemický vykĺbený čas ešte nestihol odznieť a už na scénu vleteli tanky a rakety. Kisovej kniha predstavuje originálny spôsob, ako vniesť do tohto zmätku trochu poriadku a aspoň trochu si to spätne zanalyzovať a vysvetliť.

Napríklad tak, že keď už nikto ničomu nerozumie, budeme sa zhovárať priamo s mesiacmi a snažiť sa vytušiť ich odpovede zo symbolov, ktoré nám do života denne nenápadne votkávajú.