Pod křídly Velkého krkavce

Kniha Pod křídly Velkého krkavce obsahuje kolekciu príbehov, mýtov a legiend, ktoré boli a niektoré ešte stále sú súčasťou kultúr severských národov. Pod týmto označením sa v knihe myslia národy prakticky po celom severe Ruska, Aljašky, Kanady, či Škandinávie.

Tento výber zostavil a preložil etnológ a baltista Ondřej Pivoda, pričom každá kapitola obsahuje výber príbehov náležiaci konkrétnej skupine etník, stručný úvod a ich základnú charakteristiku a tiež doplnkovú informáciu na konci príbehu, ktorá objasňuje niektoré kultúrne zvláštnosti, ktoré nám nie sú blízke a z príbehov samotných by sme ich nemuseli pochopiť.

Východní Grónčania majú legendu o tom, ako si dvaja muži vzali za manželky ženy, ktoré dokázali meniť svoju podobu z ľudskej na líščiu, alebo zajačiu a navzájom si potom manželky vymenili. Z nášho pohľadu sa to môže zdať ako autorská fikcia, no medzi Inuitmi bola kedysi táto „hra po zhasnutí lampy“ bežná. Išlo totiž o výborný spôso, ako zvýšiť genetickú pestrosť malej komunity.

Mýtus o Konci veľkého mamuta pochádza od Innuov a je zaujímavý tým, že nie je jasné, či ide len o fikciu vyvolanú nálezom mamutích kostier, alebo o autentickú spomienku, ktorú si potom celé generácie Innuovia posúvali ďalej medzi sebou. Mimochodom, Innuovia, Kríovia a Naskapiovia prijali behom 19. a 20. storočia kresťanstvo, no neprestali naďalej uctievať medveďa, alebo korytnačku.

Naša západná kultúra je notoricky oboznámená s morálnymi príbehmi, bájkami, gréckeho Ezopa, no deti v školách by presne tak isto mohli čítať príbeh Šamanova rada, ktorý na príklade lovca-šamana, ktorému iní lovci závidia jeho schopnosti, (hoci sa s nimi delil o úlovok) vysvetľuje nevýhody závisti a neblahý osud, ktorý lovcov postihne, ak jej podľahnú. Táto legenda pochádza od Evenkov a na jej konci lovci uprednostia život v mieri.

Udivujúci je aj mýtus Ketov o synoch šamanky. Jedna z hlavných postáv má na tele jediný zraniteľný bod - chodidlo. Naša asociácia s Achillom je automatická, no tu sa treba zastaviť. Priamy vplyv gréckej mytológie na Ketov je totiž veľmi nepravdepodobný a zdá sa, že ide o úplne samostatnú, na danom mieste vytvorenú archetypálnu paralelu.

Pivoda urobil výbornú prácu a v knihe nájdete množstvo zaujímavých podnetov na premýšľanie. Mnohé z národov, o ktorých kniha hovorí, sú na kraji priepasti vymretia, či už kvôli klimatickým zmenám, ale najmä kvôli ťažbe dreva, ropy a uhlia. Ostáva nám dúfať, že prežijú čo najdlhšie a svoju múdrosť budú môcť posúvať aj ďalším generáciám ústne a nie ako historické postavy z kníh.