Celý život

Seethalerov román Celý život som čítal pre pár rokmi v češtine a bol som zasiahnutý a dojatý jeho príbehom, osudom jeho hlavnej postavy a nesmiernou citlivosťou a akousi literárnou nehou, s akou autor pristúpil k svojmu hrdinovi.

Je ním Andreas Egger a my sledujeme na útlych sto stranách celý jeho život, prežitý s výnimkou pár rokov ruského zajatia v jednom a tom istom alpskom údolí. Sto strán sa môže zdať na poctivé prerozprávanie celého života málo, no Seethalerovo umenie spočíva v kondenzácii, kedy venuje jednotlivým okamihom Eggerovho života presne toľko miesta, koľko nevyhnutne potrebujú, aby nás emočne silne zasiahli.

Práve kontrapunkt intenzity autorovho rozprávania a neintenzívneho, pomalého, no tvrdého Eggerovho života robia z čítania tohto románu malú literárnu udalosť. Egger je málovravným mužom s nejasným dátumom narodenia, od detstva navyknutým tvrdo a usilovne pracovať, bez vlastnej rodiny, samorastom existujúcim v horskej dedine, ktorý žije, pracuje a myslí tak priamo (nie hlúpo, ale priamo), že prakticky splýva s okolitými úbočiami, svahmi, strminami a štítmi.

Počas celého svojho života Eggera sprevádza pocit prevládajúci nad ostatnými, a to je akýsi zmätený údiv nad tým, čo sa mu deje a ako sa za trištvrte storočia zmení nepodstatná alpská dolina na rušnú lyžiarsku destináciu.

Dokopy sa mu vlastne toho v živote nestane veľa a naozaj zásadných vecí len naozaj pár, ale v kontexte jeho spôsobu života a v kontexte hôr, kde sa jeho príbeh odohráva, máme pocit, že sme s ním prežili jeden pozoruhodný život.

Nový slovenský preklad románu je výborný a knihu som si teda prečítal opäť, tentoraz v slovenčine. Zarazilo ma, že aj po rokoch ma zasiahla úplne identickým spôsobom, ako prvý raz.

Buď som sa vôbec nezmenil (čo nie je pravda), alebo je to potvrdenie pravidla, že dobrá literatúra nás jednoducho zasiahne vždy.